Mobiln├ę Spr├ívy, Gadgety, Blogy's Secenziami

"Slnko v krabici" : smerom k obnovite─żn├ęmu skladovaniu energie dostupn├ęmu 24 hod├şn denne

┬ę MIT


V├Żskumn├şci vyvinuli koncept zariadenia schopn├ęho uchov├íva┼ą slne─Źn├║ alebo vetern├║ energiu a na po┼żiadanie ju vraca┼ą do elektrickej siete. Tento lacn├Ż syst├ęm by mohol by┼ą pou┼żit├Ż na z├ísobovanie mal├ęho mesta kedyko─żvek po─Źas d┼ła.

The obnovite─żn├Żch energi├ş, ako s├║ vetern├ę alebo fotovoltaick├ę, maj├║ ve─żk├║ nev├Żhodu: ich preru┼íovanos┼ą. Preto je nevyhnutn├ę ich spoji┼ą skladovanie. Probl├ęm, ktor├Ż sa pok├║sili vyrie┼íi┼ą v├Żskumn├şci z Massachusettsk├ęho technologick├ęho in┼ítit├║tu (MIT).

Preme┼łte teplo na elektrinu

K tomu stavili na techniku ÔÇőÔÇőzn├ímu u┼ż d├ívno: koncentrovan├║ slne─Źn├║ energiu, pr├şp termodynamick├í slne─Źn├í energia. Jeho princ├şp je zalo┼żen├Ż na zrkadl├ích odr├í┼żaj├║cich slne─Źn├ę l├║─Źe smerom k centr├ílnej n├ídr┼żi (v├Ą─Ź┼íinou obsahuj├║cej roztaven├║ so─ż), ktor├í je n├ísledne vyhrievan├í. Ten potom akumuluje teplo – do ur─Źitej hranice -, s├ím sa potom premen├ş na elektrinu (v skuto─Źnosti je jednoduch┼íie skladova┼ą teplo ako elektrinu).

Aby sa v┼íak zn├ş┼żili n├íklady na tak├Żto syst├ęm, bolo potrebn├ę dosiahnu┼ą ove─ża vy┼í┼íie teploty bez napadnutia stien n├ídr┼że. Autori ┼ít├║die sa preto obr├ítili na najroz┼í├şrenej┼í├ş kov v zemskej k├┤re: krem├şk. Vyu┼żili tak tekut├ę krem├şkov├ę ─Źerpadlo schopn├ę odol├íva┼ą extr├ęmnemu teplu. Skombinovali ho s dvoma tankami a vytvorili to, ─Źo nazvali ÔÇ×TEGS-MPVÔÇť (cel├Ż n├ízov v├ím u┼íetr├şme), prez├Żvan├ę ÔÇ× slnko v krabici “.

Syst├ęm za polovicu n├íkladov

My┼ílienka ich syst├ęmu je nasledovn├í: ve─żk├í n├ídr┼ż, dobre izolovan├í, by obsahovala ÔÇ×studen├ŻÔÇť tekut├Ż krem├şk, udr┼żiavan├Ż na pribli┼żne 1 930 ┬░C. Bol by pripojen├Ż k druh├ęmu, teplej┼íiemu rezervo├íru cez sadu r├║rok vyhrievan├Żch elektrinou vyrobenou z obnovite─żn├Żch zdrojov energie. Syst├ęm teda vyu┼ż├şvaJouleov efekt (uvo─ż┼łovanie tepla prechodom elektrick├ęho pr├║du), neobmedzova┼ą sa len na fotovoltaiku. Krem├şk by sa potom ─Źerpal do druh├ęho z├ísobn├şka, pri─Źom by sa zahrieval pri prechode trubicami, aby sa dosiahla teplota pribli┼żne 2 370 ┬░C.

A ak je v elektrickej sieti potrebn├í dodato─Źn├í energia (napr├şklad v noci), mohla by sa doda┼ą ─Źerpan├şm v opa─Źnom smere. Hor├║ci krem├şk by sa potom vr├ítil do studen├ęho z├ísobn├şka, pri─Źom by prech├ídzal trubicami, v ktor├Żch by emitoval a biele svetlo, jav sp├┤soben├Ż jeho vysokou teplotou. Toto svetlo by potom bolo premenen├Ż na elektrinu sol├írnymi ─Źl├ínkami schopn├Żmi vykona┼ą t├║to transform├íciu.

Pod─ża autorov ┼ít├║die by tento ve─żk├Ż syst├ęm dob├şjac├şch bat├ęri├ş mohol nap├íja┼ą ÔÇ×mal├ę mestoÔÇť s pribli┼żne 100 000 obyvate─żmi. A malo by to predov┼íetk├Żm v├Żhodu bytia lacnej┼íiektor├í stoj├ş dvakr├ít to─żko ako pre─Źerp├ívacia n├ídr┼ż pre vodn├ę elektr├írne, ─Źo je v s├║─Źasnosti najmenej n├íkladn├ę rie┼íenie akumul├ície.

Zdroj: MIT News