Cloud Computing nie je strach z energie, ktor├Ż sa ob├íval

Autor: New York Times |

Aktualizovan├ę: 28. febru├íra 2020 1: 19: 18 hod

Cloud computing, ─îo je cloud computing, energia cloud computingu, po┼żiadavka energie cloud computingu Nov├Ż v├Żskum je v├Żrazn├Żm kontrastom s ─Źasto uv├ídzan├Żmi predpove─Ćami, ┼że spotreba energie v svetov├Żch d├ítov├Żch centr├ích je na ├║teku, pravdepodobne sa v nasleduj├║com desa┼ąro─Ź├ş pravdepodobne strojn├ísob├ş alebo viac. (Zdroj obr├ízka: Getty Images)

Nap├şsal Steve Lohr

Po─Ź├şta─Źov├ę strojovne, ktor├ę poh├í┼łaj├║ digit├ílnu ekonomiku, sa stali prekvapivo energeticky ├║─Źinn├Żmi.

Nov├í ┼ít├║dia d├ítov├Żch centier na celom svete zistila, ┼że zatia─ż ─Źo ich v├Żpo─Źtov├Ż v├Żkon vysko─Źil ┼íes┼ąn├ísobne od roku 2010 do roku 2018, ich spotreba energie vzr├ístla iba 6%. Zistenia vedcov nazna─Źuj├║ obavy, ┼że n├írast centier ├║dajov o mamutoch by sp├┤sobil prudk├Ż n├írast dopytu po elektrine a zne─Źistenie bolo zna─Źne nadhodnoten├ę.

Hlavnou silou zlep┼íovania efekt├şvnosti je prechod na cloud computing. V cloudovom modeli podniky a jednotlivci spotreb├║vaj├║ v├Żpo─Źty cez internet ako slu┼żby, od prvotn├Żch v├Żpo─Źtov a ukladania ├║dajov po vyh─żad├ívanie a soci├ílne siete.

Najv├Ą─Ź┼íie cloudov├ę d├ítov├ę centr├í, niekedy s ve─żkos┼ąou futbalov├Żch ihr├şsk, vlastnia a prev├ídzkuj├║ ve─żk├ę technologick├ę spolo─Źnosti ako Google, Microsoft, Amazon a Facebook,

Ka┼żd├í z t├Żchto roz─żahl├Żch digit├ílnych tov├írn├ş, v ktor├Żch s├║ umiestnen├ę stovky tis├şcov po─Ź├şta─Źov stojacich na stojane, je energeticky hladov├ę monstrum. Niektor├ę boli vybudovan├ę v bl├şzkosti Arkt├şdy na prirodzen├ę chladenie a in├ę okrem ve─żk├Żch vodn├Żch elektr├írn├ş na severoz├ípadnom Pacifiku.

St├íle s├║ to ┼ítandardn├ę nastavova─Źe, pokia─ż ide o mno┼żstvo elektriny potrebnej na v├Żpo─Źtov├║ ├║lohu. ÔÇ×Verejnos┼ą si mysl├ş, ┼że tieto mas├şvne d├ítov├ę centr├í s├║ energetick├Żmi zloduchmi,ÔÇť uviedol Eric Masanet, hlavn├Ż autor ┼ít├║die. ÔÇ×Tieto d├ítov├ę centr├í s├║ v┼íak naj├║─Źinnej┼íie na svete.ÔÇť

V├Żsledky ┼ít├║die boli uverejnen├ę vo ┼ítvrtok v ─Źl├ínku v ─Źasopise Science. Jednalo sa o spolupr├ícu piatich vedcov na Severoz├ípadnej univerzite, N├írodn├ęho laborat├│ria Lawrence Berkeley a nez├ívislej v├Żskumnej firmy. Projekt bol financovan├Ż ministerstvom energetiky a grantom zo severoz├ípadn├ęho st─║pca, ktor├Ż je environment├ílnym filantropom.

Nov├Ż v├Żskum je v├Żrazn├Żm kontrastom s ─Źasto uv├ídzan├Żmi predpove─Ćami, ┼że spotreba energie v svetov├Żch d├ítov├Żch centr├ích je na ├║teku, pravdepodobne sa v nasleduj├║com desa┼ąro─Ź├ş pravdepodobne strojn├ísob├ş alebo viac. Autori ┼ít├║die tvrdia, ┼że tieto znepokojuj├║ce progn├│zy s├║ zjednodu┼íen├ę extrapol├ície a scen├íre typu ÔÇ×if ifÔÇť, ktor├ę sa zameriavaj├║ najm├Ą na rast├║ci dopyt po v├Żpo─Źtovom centre pre ├║daje.

Express Tech je teraz na telegrame. Kliknut├şm sem sa pripoj├şte k n├í┼ímu kan├ílu (@expresstechie) a budete informovan├ş o najnov┼í├şch technick├Żch spr├ívach

Naopak, nov├Ż v├Żskum je anal├Żzou zdola nahor, ktor├í zhroma┼ż─Ćuje inform├ície o procesoroch d├ítov├Żch centier, ├║lo┼żn├Żch zariadeniach, softv├ęri, sie┼ąach a chladen├ş z r├┤znych zdrojov, aby sa odhadlo skuto─Źn├ę vyu┼ż├şvanie elektrickej energie. Kon┼ítatuj├║, ┼że enormn├ę zv├Ż┼íenie ├║─Źinnosti umo┼żnilo prudko zv├Ż┼íi┼ą v├Żpo─Źtov├Ż v├Żkon, zatia─ż ─Źo spotreba energie bola v podstate n├şzka.

ÔÇ×D├║fame, ┼że tento v├Żskum obnov├ş intu├şciu ─żud├ş o d├ítov├Żch centr├ích a spotrebe energie,ÔÇť povedal Jonathan Koomey, b├Żval├Ż vedec v laborat├│riu Berkeley, ktor├Ż je nez├ívisl├Żm v├Żskumn├şkom.

V priebehu rokov bola spotreba elektrickej energie v d├ítovom centre pr├şbehom ekonomick├Żch stimulov a technologick├ęho pokroku kombinovan├ęho s cie─żom vyrie┼íi┼ą probl├ęm.

Od roku 2000 do roku 2005 sa spotreba energie v po─Ź├şta─Źov├Żch centr├ích zdvojn├ísobila. Agent├║ra na ochranu ┼żivotn├ęho prostredia v roku 2007 predpoved├í ─Ćal┼íie zdvojn├ísobenie spotreby energie d├ítov├Żmi strediskami od roku 2005 do roku 2010.

V roku 2011 Koomey na ┼żiados┼ą spolo─Źnosti The New York Times pos├║dil, do akej miery sa spotreba elektrickej energie v d├ítov├Żch centr├ích v rokoch 2005 a┼ż 2010 skuto─Źne zv├Ż┼íila. Odhadoval glob├ílny n├írast na 56%, ─Źo je ove─ża menej, ako sa p├┤vodne o─Źak├ívalo. Recesia po finan─Źnej kr├şze v roku 2008 zohrala ├║lohu, ale zv├Ż┼íila sa aj ├║─Źinnos┼ą. Nov├í ┼ít├║dia s pridan├Żmi ├║dajmi ─Ćalej zn├ş┼żila odhad z rokov 2005 a┼ż 2010.

K ve─żk├Żm zlep┼íeniam v┼íak do┼ílo v posledn├Żch rokoch. Od roku 2010 autori ┼ít├║die p├ş┼íu vo vede: ÔÇ×Krajina d├ítov├ęho centra sa dramaticky zmenila.ÔÇť

Tektonick├Ż posun bol do oblaku. V roku 2010 vedci odhadli, ┼że 79% v├Żpo─Źtov├Żch ├║dajov v d├ítov├Żch centr├ích sa uskuto─Ź┼łovalo v men┼í├şch tradi─Źn├Żch po─Ź├şta─Źov├Żch centr├ích, ktor├ę vo ve─żkej miere vlastnia a prev├ídzkuj├║ netechnick├ę spolo─Źnosti. Do roku 2018 sa 89% v├Żpo─Źtov├Żch ├║dajov v d├ítov├Żch centr├ích odohr├ívalo vo v├Ą─Ź┼í├şch cloudov├Żch d├ítov├Żch centr├ích v ┼ít├Żle utility.

Ve─żk├ę cloudov├ę d├ítov├ę centr├í pou┼ż├şvaj├║ ─Źipy na mieru, ├║lo┼żisko s vysokou hustotou, tzv. Softv├ęr virtu├ílnych strojov, ultrar├Żchle siete a prisp├┤soben├ę syst├ęmy pr├║denia vzduchu – to v┼íetko na zv├Ż┼íenie v├Żpo─Źtovej sily s najmen┼íou elektrinou.

"Ve─żk├ę technologick├ę spolo─Źnosti odhaduj├║ ka┼żd├Ż k├║sok efekt├şvnosti za ka┼żd├Ż dol├ír, ktor├Ż min├║," uviedla Masanet, ktor├í minul├Ż mesiac opustila Northwestern, aby sa pripojila k fakulte kalifornskej univerzity v Santa Barbare.

Spolo─Źnos┼ą Google je v popred├ş. Pod─ża ├║dajov Urs H├Âlzle, senior viceprezidenta, ktor├Ż dohliada na technol├│giu d├ítov├ęho centra spolo─Źnosti Google, jej d├ítov├ę centr├í v priemere generuj├║ sedemkr├ít viac v├Żpo─Źtov├ęho v├Żkonu ako pred piatimi rokmi.

V roku 2018 spotrebovali ├║dajov├ę centr├í pribli┼żne 1% svetovej elektrickej energie. Je to ekvivalent spotreby energie 17 mili├│nov americk├Żch dom├ícnost├ş, zna─Źn├ę mno┼żstvo energie – ale sotva rastie.

Vedci dospeli k z├íveru, ┼że trend zvy┼íovania efekt├şvnosti do zna─Źnej miery kompenzuj├║ci rast├║ci dopyt by mal trva┼ą tri alebo ┼ítyri roky. Ale po nieko─żk├Żch rokoch sa hovor├ş, ┼że v├Żh─żad je neist├Ż.

V ─Źl├ínku Science odpor├║─Źaj├║ kroky, ktor├ę zah┼Ľ┼łaj├║ viac invest├şci├ş do energeticky ├║sporn├ęho v├Żskumu a lep┼íie zdie─żanie merania a zdie─żania inform├íci├ş oper├ítormi d├ítov├Żch centier na celom svete.

P├ş┼íu, ┼że v najbli┼ż┼í├şch rokoch bude ÔÇ×kritickou f├ízou prechodu, ktor├í zaist├ş n├şzkouhl├şkov├║ a energeticky efekt├şvnu bud├║cnos┼ąÔÇť.

­čôú Indian Express je teraz na telegrame. Kliknut├şm sem sa pripoj├şte k n├í┼ímu kan├ílu (@indianexpress) a budete informovan├ş o najnov┼í├şch titulkoch

Pre v┼íetky najnov┼íie technologick├ę novinky si stiahnite aplik├íciu Indian Express.