10 ├║┼żasn├Żch faktov, ktor├ę potrebujete vedie┼ą o ved├ích o ┼żivote

Len m├ílo oblast├ş ┼ít├║dia je ┼íir┼í├şch alebo zauj├şmavej┼í├şch ako veda o ┼żivote. Kedysi sme ju jednoducho ozna─Źovali ako biol├│giu, ove─ża u┼ż┼í├ş ┼ítudijn├Ż odbor. Desa┼ąro─Źia objavov, v├Żskumu a technologick├ęho pokroku vytla─Źili obal vedy o ┼żivote doslova von do vesm├şru. Veda o ┼żivote nie je len o mili├│noch druhov ┼żiv├Żch organizmov na Zemi, ale je aj o t├Żch organizmoch, ktor├ę u┼ż ne┼żij├║ a o t├Żch, ktor├ę e┼íte mus├şme objavi┼ą, vr├ítane t├Żch, ktor├ę m├┤┼żu existova┼ą v in├Żch svetoch. Bez oh─żadu na to, ─Źo v├ís zauj├şma na na┼íej obrovskej plan├ęte i mimo nej, existuje pre v├ís oblas┼ą vedy o ┼żivote a pravdepodobne nieko─żko. V skuto─Źnosti ste pravdepodobne u┼ż ve─żk├Żm fan├║┼íikom nieko─żk├Żch oblast├ş bez toho, aby ste o tom vedeli.

Bez oh─żadu na to by nasleduj├║ce inform├ície mali by┼ą spolu s niektor├Żm najnov┼í├şm v├Żvojom fascinuj├║cou inform├íciou. D├║fajme, ┼że va┼ía zvedavos┼ą vzbud├ş a prin├║ti v├ís sk├║ma┼ą toto mno┼żstvo vedy ove─ża viac …

10 ├║┼żasn├Żch faktov, ktor├ę potrebujete vedie┼ą o ved├ích o ┼żivote

  1. Wetware

Po─Źuli ste u┼ż o ÔÇ×wetwareÔÇť? Rovnako ako softv├ęr a hardv├ęr sa aj t├íto v├Ą─Ź┼íinou koncep─Źn├í, ale r├Żchlo sa rozv├şjaj├║ca oblas┼ą biotechnol├│gi├ş zameriava na oblasti ako ÔÇ×organick├ę po─Ź├şta─ŹeÔÇť, v ktor├Żch sa na nap├íjanie t├Żchto po─Ź├şta─Źov pou┼ż├şvaj├║ ┼żiv├ę organizmy, ako s├║ neur├│ny, ─Źo dramaticky zvy┼íuje v├Żpo─Źtov├║ kapacitu a zmen┼íuje ve─żkos┼ą. Aj ke─Ć je s├║─Źasn├Ż hardv├ęr v dne┼ínej dobe mal├Ż, wetware dok├ízal v mikroskopickom meradle ove─ża viac.

Na hranici: Vedci z Cornell University vytvorili ÔÇ×skon┼ítruovan├ę organick├ę robotick├ę strojeÔÇť, ktor├ę jedia, pohybuj├║ sa, rast├║ a ├íno, nakoniec umr├║. Tieto mal├ę roboty, ktor├ę vyr├ístli z biologick├ęho materi├ílu na b├íze DNA, maj├║ umel├Ż metabolizmus. Dva z t├Żchto strojov sa medzi sebou skuto─Źne pretekali.

  1. ┼Żivot v in├Żch svetoch

Nie je to tak d├ívno, ke─Ć my┼ílienka plan├ęt obiehaj├║cich in├ę hviezdy bola len tak├í my┼ílienka. Teraz viac ako 4Bolo objaven├Żch a potvrden├Żch 000 exoplan├ęt, oblas┼ą astrobiol├│gie sa roz┼í├şrila do nespo─Źetn├Żch mo┼żnost├ş. S na┼í├şm susedom Marsom, Jupiterov├Żm mesiacom Europa a Saturnov├Żm mesiacom Enceladus ako pr├şkladmi v na┼íej slne─Źnej s├║stave, o ktor├Żch je zn├íme, ┼że maj├║ vodu, sa toto stalo jedn├Żm z najvzru┼íuj├║cej┼í├şch pol├ş. Planet├írni vedci sk├║maj├║, ako by ┼żivot mohol pre┼żi┼ą a prosperova┼ą v in├Żch svetoch. Dva anal├│gy na sk├║manie podmienok na Marse a inde? Hor├║ca such├í Mohavsk├í p├║┼í┼ą a mraziv├Ż antarktick├Ż kontinent.

Na hranici: Satelit TESS, Transiting Exoplanet Survey Satellite, ned├ívno objavil prv├║ plan├ętu ve─żkosti Zeme v ÔÇ×z├│ne Zlatovl├ískaÔÇť okolo svojej hviezdy. Zlatovl├íska je ob├Żvate─żn├í z├│na okolo hviezdy, kde nie je pr├şli┼í teplo ani zima na to, aby podporovala ┼żivot … je to tak akur├ít. Plan├ęta TOI 700 le┼ż├ş 100 sveteln├Żch rokov od Zeme (jeden sveteln├Ż rok je ~6 bili├│na kilometrov). Rok TOI m├í iba 37 dn├ş, preto┼że je ove─ża bli┼ż┼íie k men┼íiemu, chladnej┼íiemu slnku, ale prij├şma asi 86% energie, ktor├║ Zem prij├şma.

  1. Vlnen├ę stretnutie

Trochu desivej┼íie je, ┼że fran┼í├şza filmu Jursk├Ż park priniesla nieko─żko mraziv├Żch my┼ílienok pri pr├şle┼żitosti klonovania d├ívno vyhynut├Żch dinosaurov. Teraz je t├íto predstava v plnom pr├║de, aj ke─Ć d├║fajme, ┼że v bl├şzkej dobe neuvid├şme pobehova┼ą svorku dravcov. Ak bud├║ vedci na Harvardskej univerzite a inde ├║spe┼ín├ş, Woolly Mammoths sa bud├║ op├Ą┼ą t├║la┼ą po arktickej tundre. ÔÇ×Syntetick├í biol├│giaÔÇť le┼ż├ş na priese─Źn├şku paleontol├│gie a klonovania, kde sa z├şskan├í DNA 40 000-ro─Źn├ęho mamuta skombinuje s DNA ├ízijsk├ęho slona, ÔÇőÔÇő─Źo je 99% zhoda s DNA.

Na hranici: Vedci ├║spe┼íne implantovali mamutiu DNA do my┼í├şch vaj├ş─Źok, aby prirodzen├ę mechanizmy vaj├ş─Źka mohli opravi┼ą dlho zmrazen├║ DNA. DNA sa ÔÇ×prebudilaÔÇť na kr├ítku dobu, ale bola pr├şli┼í po┼íkoden├í, aby sa dostala do ┼ít├ídia delenia buniek. Snaha pokra─Źuje.

  1. Tajomstvá hlbiny

Rovnako zauj├şmav├ę ako perspekt├şva ┼żivota inde vo vesm├şre je to, ─Źo sa skr├Żva pod na┼íimi oce├ínmi. K dne┼ín├ęmu d┼łu iba 5% zemsk├Żch oce├ínov bolo presk├║man├Żch! ─î├şm viac ┼ítudujeme oce├íny, t├Żm viac si uvedomujeme, ko─żko toho nevieme. Morsk├ş biol├│govia objavuj├║ nov├ę druhy ┼żij├║ce v obrovsk├Żch h─║bkach, pri─Źom popieraj├║ predpoklady o tom, ─Źo by tam mohlo pre┼żi┼ą. V h─║bkach, ktor├ę by rozdrvili ponorku, nach├ídzame mno┼żstvo druhov, ktor├Żm sa v chladnej tme dar├ş. Mnoh├ę z nich s├║ sveteln├ę, niektor├ę ┼żij├║ v bl├şzkosti hor├║cich prieduchov oce├ínskeho dna a v├Ą─Ź┼íinou sa stravuj├║ v potravin├ích, ktor├ę siahaj├║ tis├şce st├┤p na dno. Pr├şkop Mariana, najhlb┼íia ─Źas┼ą oce├ínu, je takmer 7 m├şle hlbok├ę. Oto─Źte Mount Everest hore nohami, pustite ho a st├íle m├íte 7Zost├íva 000 st├┤p miestnosti.

Na hranici: Bohu┼żia─ż, nie v┼íetko tam dole je dobr├ę. Japonsk├ş vedci ned├ívno objavili jednorazov├ę plastov├ę vrecko vo v├Ż┼íke 36 000 st├┤p dole v priekope. Zd├í sa, ┼że mikroplastov je dos┼ą 3.7-zna─Źka ├║smevu. Bez ultrafialov├ęho svetla tam plasty m├┤┼żu vydr┼ża┼ą desa┼ątis├şce rokov.

  1. Ve─żk├ę n├ípady

Zo v┼íetk├Żch mnoh├Żch kateg├│ri├ş vied o ┼żivote je jedna ├║─Źelovo v├ígna. Teoretick├í biol├│gia sa nes├║stre─Ćuje na ┼żiadnu oblas┼ą, ale vyu┼ż├şva matematiku a modelovanie na podporu mnoh├Żch oblast├ş. Rovnako ako ostatn├ę teoretick├ę vedn├ę oblasti, ako napr├şklad teoretick├í fyzika, teoretick├í biol├│gia kladie ot├ízky, ktor├ę nie s├║ vhodn├ę na pozorovate─żn├ę experimentovanie. Tak┼że zatia─ż ─Źo experiment├ílna biol├│gia pou┼ż├şva experimenty, teoretick├í pou┼ż├şva na simul├íciu procesov a v├Żsledkov aplikovan├║ matematiku. Tento pr├şstup sa pou┼ż├şva v oblasti farmakol├│gie vo ved├ích o ┼żivej pr├şrode s cie─żom modelova┼ą tis├şce chemick├Żch kombin├íci├ş za min├║tu pri h─żadan├ş liekov, ktor├ę by mohli lie─Źi┼ą choroby, ako je rakovina.

Na hranici: Pou┼żitie modelovania a simul├ície (M&S) sa ned├ívno pres┼ąahovalo do popredia v├Żvoja liekov, preto┼że preuk├ízalo svoju hodnotu v presnej┼í├şch predpovediach reakci├ş na experiment├ílne lieky, presnej┼í├şch d├ívkach, popisoch chor├┤b a potenci├ílnych terapi├ích.

Zopakuj?

Vedeli ste, ┼że jazyk je oblas┼ą vedy o ┼żivote? ÔÇ×Nov┼í├şÔÇť obor, biolingvistika je ┼ít├║dium jazyka a jeho v├Żvoja u ┼żiv├Żch druhov. Biolingvistika bola prv├Żkr├ít navrhnut├í ako odbor v 60. rokoch minul├ęho storo─Źia a je skuto─Źne interdisciplin├írnou kombin├íciou biol├│gie, psychol├│gie, neurovedy, matematiky a lingvistiky. Aj ke─Ć je ÔÇ×re─ŹÔÇť biologick├Żm procesom, jazyk v├Żrazne presahuje fyzick├Ż akt rozpr├ívania, pri─Źom zachyt├íva v├Żznam, zvuk a ┼ítrukt├║ru jazyka. Mozog zost├íva ve─żkou z├íhadou, a to aj pokia─ż ide o jazyk. Mnoho vedcov s├║hlas├ş s t├Żm, ┼że pr├şslu┼ín├Ż popis je ÔÇ×mozog pripraven├Ż na jazykÔÇť s odvolan├şm sa na presved─Źenie, ┼że mozog je od za─Źiatku jedine─Źne prepojen├Ż a pr├íve v─Ćaka tejto vlastnosti sme schopn├ş jazyka.

Na hranici: V posledn├Żch mesiacoch vedci spochybnili klasick├Ż model jazyka, ktor├Ż je zalo┼żen├Ż na spracovan├ş jedn├ęho slova. Tvrd├ş, ┼że je ove─ża komplexnej┼í├ş a zah┼Ľ┼ła viacero mozgov├Żch siet├ş a ┼że in├ę oblasti mozgu s├║ zapojen├ę viac, ako sa p├┤vodne predpokladalo, vr├ítane oblast├ş spojen├Żch s hudbou a aritmetikou.

  1. Modr├ę g├ęny

Vedeli ste, ┼że genetici dok├ízali poveda┼ą, ─Źo a 5, Ako vyzerala 700-ro─Źn├í ┼żena a ak├║ farbu o─Ź├ş mala jednoducho v ÔÇ×┼żuva─ŹkeÔÇť? Na z├íklade anal├Żzy zvy┼íkovej DNA zachytenej v k├║sku brezovej k├┤ry, ktor├║ v tom ─Źase be┼żne ┼żuvali, sa zistilo, ┼że m├í modr├ę o─Źi. Toto je len jeden pr├şklad toho, ako ─Ćaleko sa genetika dostala v relat├şvnom detstve. Pole r├Żchlo rastie, ─Źoho d├┤kazom je schopnos┼ą dozvedie┼ą sa o zna─Źk├ích na┼íich predkov a chor├┤b tak, ┼że napln├şte mal├║ plastov├║ liekovku slinami a hod├şte ju po┼ítou. Dobrou spr├ívou je, ┼że sa o sebe, svojej rodovej l├şnii a svojom zdrav├ş u─Ź├şme viac ako kedyko─żvek predt├Żm; zl├í spr├íva je, ┼że niektor├ş z n├ís si ┼żelaj├║, aby sme toho to─żko nevedeli. ─î├şm hlb┼íie sa vo vede dostaneme, t├Żm bli┼ż┼íie k mnoh├Żm odpovediam sa dostaneme, aby sme odhalili e┼íte ─Ćal┼íie ot├ízky, na ktor├ę treba odpoveda┼ą.

Na hranici: T├şm bioin┼żinierov so s├şdlom v USA navrhol ÔÇ×redak─Źn├Żch asistentov via┼żucich DNAÔÇť, ktor├ę poskytuj├║ lep┼í├ş pr├şstup k DNA a umo┼ż┼łuj├║ korekciu mut├íci├ş sp├┤sobuj├║cich choroby.

  1. Vplyv na ┼żivotn├ę prostredie

Rovnako ako v pr├şpade astrobiol├│gie, veda o ┼żivote sa m├┤┼że te┼íi┼ą na bud├║cnos┼ą pri h─żadan├ş toho, ─Źo m├┤┼żeme n├íjs┼ą. Bli┼ż┼íie k domovu sa jedna oblas┼ą vedy o ┼żivote pozer├í na bl├şzku bud├║cnos┼ą na z├íklade toho, ─Źo sa deje okolo n├ís. Ekol├│gia ┼ítuduje r├Żchlo sa meniace prostredie okolo n├ís a jeho vplyv na ┼żiv├ę organizmy a ich ekosyst├ęmy, ─Ź├şm si z├şskava na┼íu pozornos┼ą. Ned├ívnym pr├şkladom je dobre hl├ísen├í katastrofa v─Źely medonosnej, kde sa kol├│nie v─Źiel zr├║tili neuverite─żnou r├Żchlos┼ąou. Zlo┼żit├Ż proces dostali do povedomia verejnosti ka┼żdodenn├ę v─Źely medonosn├ę, ktor├Żch existuje asi 20 000 odr├┤d. Environment├ílne hrozby pre druhy nie s├║ samozrejme nov├ę, ale vo svete 24/7 spr├ívy a zariadenia kdeko─żvek, je ─żahk├ę strati┼ą zo zrete─ża ┼żiv├Ż svet okolo n├ís.

Na hranici: Vplyv elektronick├ęho obchodu na ┼żivotn├ę prostredie sa stal oblas┼ąou intenz├şvnej kontroly. Balenie, dodanie, doprava a vr├ítenie tovaru s├║visiace s online n├íkupom sa stavia proti predpokladu, ┼że online je menej ├║─Źinn├Ż.

  1. História reštartov

Pravdepodobne najp├┤sobivej┼íou ┼ítatistikou spojenou so ┼żiv├Żmi organizmami na Zemi s├║ v skuto─Źnosti tie, ktor├ę s├║ spojen├ę s hromadn├Żm vymieran├şm v hist├│rii na┼íej plan├ęty. Je uzn├ívan├Żm faktom, ┼że vedci odhalili p├Ą┼ą hromadn├Żch vymieran├ş. ─îo je ├║┼żasn├ę, je percento v┼íetk├Żch ┼żiv├Żch organizmov, ktor├ę v tom ─Źase existovali, ktor├ę boli vymazan├ę. Tu je zoznam ukazuj├║ci, kedy k nim do┼ílo, a percento ┼żivota vyhynut├ęho.

Aby sme ─Ź├şsla uviedli na prav├║ mieru, odhaduje sa, ┼że ich je viac ako 9 mili├│nov druhov ┼żiv├Żch organizmov na Zemi.

  • Koniec ordoviku pred 444 mili├│nmi rokov, 86% straten├Żch
  • Neskor├Ż dev├│n pred 375 mili├│nmi rokov stratil 75%
  • Koniec permu pred 251 mili├│nmi rokov, 96% straten├Żch
  • Koniec triasu pred 200 mili├│nmi rokov, 80% straten├Żch
  • Koniec kriedy pred 66 mili├│nmi rokov, 76% straten├Żch

Skuto─Źne ohromuj├║ce na zv├í┼żenie. Pozn├íte udalos┼ą spred 66 mili├│nov rokov sp├┤soben├║ n├írazom asteroidu, ktor├Ż vyhubil dinosaury, ale zamerajte sa na udalos┼ą spred 251 mili├│nov rokov na konci permu, be┼żne zn├ímeho ako ÔÇ×Ve─żk├ę umieranieÔÇť. Kombin├ícia n├ísiln├Żch erupci├ş a in├Żch s├║─Źasn├Żch udalost├ş ─Źerpala do atmosf├ęry oxid uhli─Źit├Ż, met├ín a s├şrovod├şk. V├Żsledkom bolo vyhynutie 96% v┼íetk├ęho ┼żivota na Zemi! Pod─ża paleontol├│gov sa tento ┼żivot vr├ítil o 300 mili├│nov rokov. Je to p├┤sobiv├ę, ako ─Ćaleko sme sa dostali vzh─żadom na to, ko─żkokr├ít bol ┼żivot takmer vyhladen├Ż a potom sa musel zotavi┼ą, a tie ist├ę hrozby s├║ st├íle ve─żmi re├ílne aj dnes.

Na hranici: Vedci ned├ívno objavili najstar┼í├ş zn├ímy dopad asteroidu na svete, datovan├Ż do 2Pred .229 miliardami rokov, 100 m├ş─ż severne od Perthu v Austr├ílii. Doba ─żadov├í, potom 4″Vedci uviedli, ┼że n├íraz ┼íirok├Ż ├║smev by vyvrhol 100 mili├írd ton vodnej pary do atmosf├ęry, ─Źo by dostato─Źne zohrialo Zem a ukon─Źilo dobu ─żadov├║.”

  1. 9 Mili├│n a po─Ź├ştanie

Dobr├í spr├íva? Za┼íkrt├íva sa ka┼żdoro─Źne 15 000 a┼ż 18 000 NOV├ŁCH druhov 9 mili├│nov├ę ─Ź├şslo st├íle nahor. M├Ąt├║cim faktom je, ┼że odhadom 86% v┼íetk├Żch druhov e┼íte nebolo objaven├Żch. Zamyslite sa nad t├Żm … so v┼íetk├Żm ┼żivotom okolo n├ís mus├şme e┼íte objavi┼ą 86% toho, ─Źo je vonku. Kde sa n├íjde t├Żch 86%? To je h├ídanie kohoko─żvek.

Na hranici: Bol objaven├Ż nov├Ż druh ja┼íterice a je to len samica. M├┤┼że porodi┼ą bez potreby mu┼ża v procese zn├ímom ako partenogen├ęza. Tento ÔÇ×samoklonovac├şÔÇť druh objavil vietnamsk├Ż vedec v roku-ste pripraven├ş? – vietnamsk├í re┼ítaur├ícia. Rovnak├ę ja┼íterice si v┼íimol v n├ídr┼żi, na ve─Źernom menu.

Veda o ┼żivote bude roz┼íiruj├║cim sa ┼ítudijn├Żm odborom viac rokov, ako si dok├í┼żeme predstavi┼ą. ┼Ąa┼żko si predstavi┼ą, ┼że nov├ę oblasti vedy o ┼żivote bud├║ e┼íte len vytvoren├ę. Ka┼żd├ę nov├ę dvere, ktor├ę otvor├şme, n├ís zaved├║ k ─Ćal┼í├şm, potiahnu na┼íu zvedavos┼ą a odmenia n├ís ├║┼żasn├Żmi prekvapeniami. Veda o ┼żivote je sama o sebe ┼żivou, vyv├şjaj├║cou sa oblas┼ąou ┼ít├║dia. Objavuj├║ce vzru┼íenie je nie─Źo, ─Źo hnalo b├ídate─żov a vedcov u┼ż tis├şcro─Źia. Len m├ílo vec├ş, ak existuje, sa m├┤┼że rovna┼ą h─żadaniu a objaveniu ┼żivota bez oh─żadu na to, ─Źi sa nach├ídza na dne oce├ínov, v srdci Amazon, alebo v hlbokom vesm├şre.

Krátka adresa URL: https://ssf.co/2HHdtZR